Treba úprimne priznať, že mnohých Američanov výrazne ovplyvnil známy seriál „Show Billa Cosbyho“ - údajne vďaka nemu dokonca klesli prejavy rasizmu voči černošskému obyvateľstvu. Na Slovensku sa objavil nový nápad - stvoriť čosi podobné pre rómsku menšinu, ktorá, podobne ako afro-americká komunita, trpí prejavmi intolerancie, pre farbu pokožky a odlišný spôsob života. Z nedávnej minulosti u nás sa nám vynára len pár osobností, ktoré sa ako prvé pokúšali zachytiť spôsoby života „tajomných Rómov“. Jedným z priekopníkov je i dobre známy filmový scénograf a scénický architekt Doc. Ing. Viliam Gruska. Pre toho, kto nepozná jeho tvorbu, pripomínam len tú najznámejšiu časť - filmové rozprávky Kráľ Drozdia brada, Mahuliena, zlatá panna, Šípová Ruženka, Sokoliar Tomáš, či večná Perinbaba.
Výrazne sa prezentoval ako formovateľ folklórnych festivalov, medzi nimi známeho Folklórneho festivalu Východná, kde sa v roku 1986, v cyklu Rodokmeň zeme - práve vďaka nemu - vôbec po prvý raz objavili a predstavili verejnosti Rómovia z celého Československa v scénickom programe „Ľudia z rodu Rómov“. Tradičné zvyky, spev a rómska hudba v podaní ľudových aj profesionálnych rómskych hudobníkov mali svoju premiéru v samostatnom celku. Uviesť videozáznam z tohto programu, zaspomínať si a pripomenúť ostatným cesty k jeho uvedeniu vo Východnej, prišiel autor dokumentu V. Gruska v podvečernú stredu 22. októbra 2004 do Kultúrneho domu obce Ponická Huta.
RNĽ: Prečo ste z ďalekej Bratislavy pricestovali až do tejto malej obce?
Doc. Ing. Viliam J. Gruska: Bola to reťaz podnetov a súvislostí. Výborný maliar na sklo, Dušan Benický, vytvoril tri krásne diela, ktoré venoval v mene „pospolitosti“ okolo seba, trom ľuďom - Milanovi Rúfusovi, básnikovi a mysliteľovi, Dr. Irene Pišútovej, veľkej znalkyni a propagátorke slovenského ľudového umenia a - čím ma mimoriadne poctil - aj mne. Považoval som za neprimerané prijať tento dar len tak. Preto som navrhol a pripravil pre okruh jeho blízkych a spriaznených duší výstavnú prezentáciu svojej scénografickej a programovej tvorby pre Folklórny festival Východná a inštaloval ju v Kultúrnom Dome na Ponickej Hute. Aj pani Benická prispela k vyzneniu večera originálne. Uviedla program, ktorý pripravila s pánom Dušanom Pleškom a deťmi miestnych Rómov. Jej zanietenie a výkony mladých Rómov ma nadchli a vrátili o 18 rokov späť. Všimol som si, s akým záujmom si prezerajú mladí Rómovia výstavu, aj to, že na nej objavili panel venovaný programu Ľudia z rodu Rómov. Pýtali sa, a ja som odpovedal. Pár fotografií však nestačilo na to, aby pochopili, čo to vlastne bolo. Tak som sa rozhodol, že prídem a premietnem im videozáznam programu.“
RNĽ: Kedy ste začali nadväzovať prvé kontakty s Rómami? Prečo ste práve im venovali samostatný program vo Východnej a čím boli pre vás zaujímaví?
Prvé kontakty s neznámymi ľuďmi bývajú väčšinou náhodné. Pre mňa boli takými prvé kontakty s Rómami už v detstve. Neboli však užšie a vtedy sa mi ich svet zdal nepreniknuteľný. Do cyklu „Rodokmeň zeme“ vo Východnej som však chcel zaradiť všetky určujúce a profesijné skupiny obyvateľov Slovenska. Rómovia tam nemohli chýbať. Hlavne preto, že boli v mnohom odlišní, a tým zaujímaví. Tá ich „inakosť“ ma fascinovala. Vnímam všetko, čo sa deje vo vnútri ich spoločenstva s účasťou a porozumením.
RNĽ: Stretli ste pri svojej práci aj mnohé rómske hudobné osobnosti. Hlásili sa otvorene k svojej identite?
Stretával som sa v Bratislave, hlavne v rokoch, kedy som pôsobil v Lúčnici ako tanečník, s mnohými rómskymi umelcami, ktorí tam vtedy pôsobili. K svojej identite sa nehlásili. Boli však vzácni svojim nadaním. No boli i mnohí z výborných rómskych ľudových muzikantov zo stredného a východného Slovenska, ktorí sa k svojmu pôvodu hrdo hlásili. Najväčším rómskym „aristokratom“ spomedzi nich bol dnes už 81-ročný Michal Konček z Turca. Dnes žije v Martine. Je to inteligentný a rozhľadený človek a jediný zo skutočných rómskych umelcov, čo poznám, ktorý odmieta pomenovanie Róm. Sám o sebe tvrdí: „Som Cigáň“. Je to jeho voľba a ja som ju vždy rešpektoval. Vtedy bolo jemu podobných, z radov vzdelaných Rómov, málo. Väčšina sa dištancovala od ostatných zo svojho rodu, svojej národnosti. Po roku 1989 však odrazu vyplávali na rôzne pozície ako vlajkonosiči rómstva.
RNĽ: Aký je váš názor na možný zrod televízneho rómskeho seriálu na Slovensku?
Počul som o tom nápade. Myslím si, že to je nešťastná a zradná myšlienka. Po prvé: Na vytvorenie každého seriálu treba mimoriadne talentovaných a skúsených tvorcov. Dramaturgov, scenáristov, režisérov. Videli ste, ako dopadlo pokračovanie „Nemocnice na okraji mesta“ bez Dietla? Treba takých tvorcov, ktorí majú hlboký ponor do sveta Rómov, ale aj do sveta ostatnej verejnosti a jej stereotypným - aj keď vysvetliteľným - postojom voči Rómom. Takých z radov Rómov, ale aj ne-Rómov, nepoznám. Ak by sa zámer prijal, určite sa nájde veľa suverénov, ktorí sa k takejto „práci - džobu“ prebijú cez politické štruktúry. Cez tých, ktorým je rómsky svet neznámy, vzdialený, až odpudivý. Patria k nim mnohí aj v najvyšších vládnych štruktúrach, zodpovedajúcich za túto oblasť, aj v okresných zboroch „aktivistov a bojovníkov za Rómov“, či zahraničných modulátorov verejnej mienky. Po druhé: Má takýto zámer dostatočné herecké zázemie z radov Rómov? Neviem o ňom. Mnohí talentovaní umelci sa nájdu v divadle Romathan. Televízna obrazovka má však iné nároky ako hlavne hudobno-tanečne orientované divadlo. Po tretie: Niektorí Rómovia, ale aj ne-Rómovia, sa ešte nedokážu pozerať na seba z nadhľadu, triediť, povzniesť sa v záujme pochopenia toho druhého, prijať aj sebairóniu ako očistný prostriedok. Ja vnímam túto myšlienku ako špekuláciu konkrétnych ľudí: získať peniaze cez zámer, ktorý navonok vyzerá zmysluplne, veľkolepo a spasiteľne.
RNĽ: Tento zámer má údajne podporu aj vedenia STV. Aký je na to váš osobný názor?
Že to podporuje súčasný riaditeľ STV? Svojím „dielom“, ktorý nepriniesol veľkolepý, ohlasovaný efekt, sa už preukázal. Vyriešenie rómskej otázky je vážnou úlohou pre celú strednú Európu! Boh ju ochráň od nekvalifikovaných návrhov hazardérov a mystifikátorov! Pamätáte sa, ako vláda ČSR prijala s radosťou ponuku „rómskeho kráľa“, istého Farkaša, ktorý si trúfal vyriešiť za pár miliónov problémy Rómov v Moste, či v „Čiernom meste“ na Dúžavskej ceste pri Rimavskej Sobote? Mal som vtedy možnosť hovoriť s mnohými vplyvnými ľuďmi. Upozornenia, že je to nezmysel, prehodili cez plece. A „rómsky kráľ“ sa potom stratil kdesi na Ukrajine. To je jedno z veľkých úskalí rómskeho problému.
RNĽ: Viete pomenovať v čom je ten nešťastný kameň úrazu?
Sme vôbec jednotní v tom, aký je to problém? Sociálny? Etický? Národnostný? Demografický? Alebo je to problém – zrkadlo celej našej spoločnosti a smerovania? Veď je absurdné, keď niekto o sebe vyhlasuje, že je liberálne orientovaný, ale súčastne neusiluje o pozdvihnutie Rómov. A tu zrazu príde ktosi s nápadom, ktorý dostane - bez kvalifikovaného posúdenia - zelenú. Čo však, keď výsledok bude opačný, ako cieľ, ktorý zámer sledoval? Kto potom bude pykať? Nezaznamenal som, že by sa bol býval ktorýkoľvek z početného radu riaditeľov STV zodpovedal za dôsledky svojich nezmyselných rozhodnutí!
RNĽ: Viete porovnať s dneškom ten hlboký sociálny prepad Rómov pred desiatkami rokov, kedy ste aj vy osobne mapovali ich situáciu?
Ten prepad neustal. Povedal by som, že výrazne pokračuje. Je to najmä 100 percentne stratou ich pracovných príležitosti a celkovou demoralizáciou spoločnosti. Ak zásadne nezmúdrieme, tak to, čoho sme boli svedkami na východe Slovenska, sa objaví aj v iných častiach našej republiky. To, čo sa až vypuklo deje v komunitách Rómov, je zrkadlom nás všetkých. Očakávam ďalšie podobné výbuchy bomby „R“. Parafrázujem tak názory duchovných z Južnej Ameriky, ktorí predvídajú výbuch bomby „B“, čiže bomby BIEDY. Bude vraj ničivejší ako ten v Hirošime. Veď v najstaršom remesle sveta už v Detve prevládajú dievčatká a devy tmavej pleti, napriek tomu, že hovoria čistou slovenčinou. Majú iné východisko?
RNĽ: Nechcete sa ešte raz vrátiť k téme: Rómovia? Pokúsiť sa vytvoriť obraz o súčasnom živote a kultúre Rómov?
Chcel som sa k tomu vrátiť. V televízii prijali v roku 1996 môj námet na dvojdielny dokument „Rómovia ostali na zemi“. Chcel som zachytiť vtedajšiu situáciu v prostrediach, z ktorých pochádzali Rómovia účinkujúci vo Východnej v roku 1986. Rozbehnutý projekt v STV zastavili. Ale tipy a adresy Rómov, o ktorých svedectvá som sa chcel oprieť, poslúžili iným na vlastné diela. Škoda. Mal som vtedy medzi Rómami pre môj zámer výhodnú pozíciu a tou bola dôvera.
RNĽ: Dôvera. Je jej nedostatok len medzi Rómami, alebo je ním poznačená celá spoločnosť?
Kardinálnym problémom pri riešení situácie Rómov je, že si mnohí z nich myslia, že s riešením svojich problémov si vystačia sami. A to je vylúčené. Nemajú ešte medzi sebou dosť rozhľadených autorít a tie, ktoré majú, sa nenaučili rešpektovať. To je však problém každého spoločenstva, ktoré sa vyvíja. Postihuje aj Slovákov. Každého gadža, ktorý nájde v sebe úprimné odhodlanie pomôcť Rómom, by mali prijať aspoň s vďačnosťou. Poznám stovky gadžov, ktorí sa Rómom venujú nezištne, ale aj stovky Rómov, ktorí svoje rómstvo vnímajú len ako cestu k peniazom.
RNĽ: Žijete teraz v Bratislave, kde je situácia s Rómami úplne iná. Ako sa na celú vec pozeráte z mesta „plných sýpok“, ak tak môžem honosnú Bratislavu nazvať?
Nemyslím si, že je Bratislava tým mestom „plných sýpok“. Aspoň pre inteligenciu, najmä pre pedagógov vysoký škôl a vedcov, nie. Mnohí profesori, slávni umelci, prežívajú svoju starobu na hranici biedy. Nemajú z nej východisko a všetkým je ich situácia ľahostajná. Bratislavských Rómov vídavam len tak, z odstupu. Ich svet je rozdelený na dvoje. V jednom svete žijú Rómovia – hudobníci (či sa k Rómom hlásia, alebo nie), v druhom svojrázni díleri.
RNĽ: Spomenú si ešte na človeka, ktorý im v minulosti podal pomocnú ruku? Existujú staré kontakty?
Ku mne sa sem tam, skôr náhodne, prihlásia Rómovia z vidieka a susedných Čiech. Je to len zopár ľudí, ktorí si okrajovo spomenú, že som sa snažil čosi pre Rómov urobiť. Aj som sa snažil nadviazať s niektorými stratené kontakty. Mnohí sa však dostali do takých pozícií, že sú vo svojich ambíciách - politických či osobných - úplne „zaneprázdnení“ a ten svet Rómov o ktorý som sa zaujímal ja, je od nich ďaleko. Všetko merajú okamžitým ziskom, osohom a to nie je moja metóda práce.
Dal som pánovi Gruskovi v podstate za pravdu. Ako jeden z mála ne-Rómov sa skutočne, z vlastnej vôle, zaujímal o nás v čase socializmu, kedy sa kultúra Rómov výrazne potierala, aby mohol čo najvernejšie zachytiť pomaly sa vytrácajúce zvyklosti tohoto národa. To čo sa v októbri premietalo v malej dedinke, má pre nás, i s odstupom času, veľkú historickú hodnotu. Koľko takých skvelých dokumentov bolo vytvorených? Nezáujem. Áno, aj vlastný nezáujem je jedna z veľkých bariér, ktoré nám bránia rozvíjať sa spolu s našou minulosťou. Nehádžme teda dejiny nášho ľudu ľahostajne do koša. Len si spomeňte, čo za „fámy“ sa už narobili okolo možného rómskeho seriálu. Ešte nie je ani na svete a už sú tu prvé konflikty. Riaditeľovi STV Richardovi Rybníčkovi sa myšlienka rómskeho sitkomu páči. Údajne je to najlepší spôsob, ako sa navzájom spoznávať. Možno by stačilo namiesto seriálu prijať na post moderátora jedného zo stovky naverímboha vyprodukovaných žurnalistov, ktorých z roka na rok spomedzi mladých talentovaných Rómov pribúda - no bez možnosti ďalšieho uplatnenia. V susedných Čechách to pochopili. Všetci sa len nemo prizeráme a tvárime sa, že práve nás sa to nedotýka. Ale to je len sebaklam. Všetko sa nás bytostne dotýka. Každá zmena zákona, každý pohľad do oka kamery a každý prejav ľudí usilujúcich o moc v politike, slizké zákulisia, vzájomné podrazy, výčitky, prosby a nepochopenia. Žijeme v jednej republike, kde všetko, bohužiaľ, závisí od rozhodnutia jednotlivcov. A povedzme si úprimne, človek je predsa len tvorom omylným. Až teraz začínam skutočne chápať Exupériho Malého princa. Možno raz aj my skutočne nájdeme tú svoju imaginárnu planétku pochopenia... Zatiaľ si budeme premietať svoju minulosť len zo starých ošúchaných pások.
Text: Miroslav Gergeľ
Foto: autor a archív V. J. Grusku
Rozhovor bol zverejnený v čísle 671-676
