Miroslav Kováč sa narodil a žije vo Zvolene. Je sociálnym pracovníkom v akreditovanom centre pre deti a rodiny NÁVRAT ‒ RDZO. V tejto neziskovej organizácii sa od roku 1997 venujú doliečovaciemu procesu pre mladých ľudí závislých na všetkých typoch látkovej a nelátkovej závislosti. Miroslav Kováč predtým pracoval v komunitnom centre Romano Jilo/Rómske srdce vo Zvolene, najskôr päť rokov ako odborný pracovník a neskôr ako garant komunitného centra. Spolupracuje s rôznymi organizáciami, ktoré pomáhajú pri distribúcii potravín, hľadaní zamestnania a v oblasti vzdelávania. Ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít vo Zvolene poskytuje poradenstvo pri rôznych pálčivých problémoch. V novembri 2025 sa stal laureátom ocenenia Roma Spirit v kategórii Čin roka.

Ľudskoprávny aktivista a spoluzakladateľ neziskovej organizácie Voice of Roma, Ashkali and Egyptians so sídlom v Prištine Isak Skenderi pochádza pôvodne z Kosova. V čase vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999 musel spoločne s celou rodinou a susedmi opustiť miesto, kde žili. Isakov príbeh so sebou prináša boj o prežitie počas vojny, pocit veľkej nádeje v lepšiu budúcnosť a túžbu po vzdelaní. Počas svojej kariéry prekladateľa a ľudskoprávneho aktivistu dosiahol nemožné a už v roku 2011 spoločne s kolegami pracoval na zlepšení situácie v oblasti ľudských a minoritných práv a inklúzie v západnom Balkáne. V súčasnosti je Isak Skenderi členom generácie intelektuálov, ktorí prinášajú zmeny v spoločnosti. Možno povedať, že počas detstva na neho vplývalo interkultúrne prostredie a dialóg v komunite, v ktorej žil. To si so sebou nesie až dodnes.

Anna Daroczi pracuje pre neziskovú organizáciu Phiren Amenca. Jej hlavnou úlohou je koordinácia projektov pre dobrovoľníkov, ale aj organizovanie stretnutí, workshopov a seminárov, ktoré súvisia s ochranou ľudských práv. Anna pochádza z Maďarska a jej rodičia boli v minulosti aktivisti, čo sa podpísalo aj na jej budúcnosti.

Už asi rok pracujem ako externá redaktorka v Romano ľil nevo. Za ten čas som napísala niekoľko článkov o rozličných rómskych podujatiach i o konferenciách, ktorých som sa zúčastnila. Naposledy o stretnutí rómskych komunitných centier v Macedónsku. O niekoľko týždňov mi do práce v Rožňave prišiel list od neznámeho človeka. Volá sa Ernest Baláž a písal mi z väzenia. Moja prvá reakcia patrila ešte zatvorenej obálke – adrese odosielateľa. Priznám sa, nereagovala som nadšene. „Čo tento človek odo mňa chce?!“ pomyslela som si. „Odkiaľ má moju adresu?!“ No obálku som predsa len otvorila a na moje veľké prekvapenie – vypadol mi z nej môj vlastný obrázok. Nie fotografia vystrihnutá z novín, ale kresba... A pri podobizni slová: „Vážená slečna, dovolil som si Vás nakresliť a obrázok Vám zasielam. Dúfam, že sa Vám bude páčiť“.

Treba úprimne priznať, že mnohých Američanov výrazne ovplyvnil známy seriál „Show Billa Cosbyho“ - údajne vďaka nemu dokonca klesli prejavy rasizmu voči černošskému obyvateľstvu. Na Slovensku sa objavil nový nápad - stvoriť čosi podobné pre rómsku menšinu, ktorá, podobne ako afro-americká komunita, trpí prejavmi intolerancie, pre farbu pokožky a odlišný spôsob života. Z nedávnej minulosti u nás sa nám vynára len pár osobností, ktoré sa ako prvé pokúšali zachytiť spôsoby života „tajomných Rómov“. Jedným z priekopníkov je i dobre známy filmový scénograf a scénický architekt Doc. Ing. Viliam Gruska. Pre toho, kto  nepozná jeho tvorbu, pripomínam len tú najznámejšiu časť -  filmové rozprávky Kráľ Drozdia brada, Mahuliena, zlatá panna, Šípová Ruženka, Sokoliar Tomáš, či večná Perinbaba.

Žijeme vedľa seba a často si ani neuvedomujeme, akí zaujímaví ľudia žijú medzi nami. Ani ja som si neuvedomoval, aký  netuctový  príbeh života má  môj rodák, ktorého väčšmi ako doma, poznajú v susednej Českej republike - rómsky výtvarník, básnik a predseda Kultúrneho strediska Rómov v Detve Ján Oláh - Širo. Okrem toho, že je autorom mnohých výtvarných diel, z  ktorých  väčšinu vlastní Muzeum romské kultury v Brne, ilustroval hádankové karty k písmenám rómskej abecedy Romane karti garude lavenca (Rómske karty si skrytými slovami),  ktoré vydala nadácia Romano džaniben (Praha, 1996). Ilustroval aj dvojjazyčnú zbierku poviedok Agnesy Horváthovej  Pal e bari Rama the aver paramisa (O veľkej Rame a iné rozprávky) pre nakladateľstvo Signeta Praha (2002). Naším čitateľom prinášame rozhovor s Jánom Oláhom – Širom.

Ako každého človeka, aj jeho poznajú priatelia, známi, rodina - skrátka, ľudia z jeho "okruhu". Najbližší okruh Pavla Žigu je okolie Prakoviec - Gelnice... Práve v týchto miestach žijú Žigovci... Potomkovia nejakého dávneho prvého Róma, ktorý si dal - alebo ktorému dali - meno ŽIGA. Rodina Paľa Žigu pochádza z Mníška nad Hnilcom.

Na východe sú vraj pogromy. Šli sme sa presvedčiť. V Paríži romský štýl udáva tón svetovej móde, Mano Negra a Zingaro sú dnes tým, čím boli včera Hendrix a Dylan. A na plátna sa dostáva veľmi pekný hudobný film Latcho Drom. Autori tohto diela hovoria o romskom preklatí. Obrazom i hudbou približujú ságu i nadanie Romov.

Maria Aguilera Martín, študentka Stredoeurópskej univerzity vo Viedni, pochádza z rómskej rodiny z Barcelony. Počas svojho štúdia v rámci programu rómskych štúdií sa Maria venovala problematike rómskych lesbických žien. Maria je príkladom toho, že pre rozvoj osobnosti dieťaťa je nevyhnutná spolupráca rodičov s ním. Už v útlom detstve získala podporu od svojich rodičov a mohla si slobodne vybrať, kým chce byť a akým spôsobom prispievať do spoločnosti. Táto podpora je jedným z dôvodov, prečo je Maria talentovanou a oddanou študentkou kritických genderových štúdií na uvedenej univerzite.

Písal sa rok 1953 a v rómskej kolónii neďaleko Banskej Bystrice sa v rodine Bartošovcov narodilo dieťa. Prvorodený syn Ján... Dnes už má na čele nejednu vrásku a na svojom životnom konte veľa útrap i radostí. Rómsky rezbár Ján Bartoš – Biskup patrí v súčasnosti medzi významných rezbárov nášho národa. Svoje diela vystavuje doma i v zahraničí.

Po prvý raz som ho videla spievať minulého leta na Romfeste v Strážnici. Vystupoval aj na osobitných večeroch venovaných romským pesničkárom nazývanými GIĽARDE. Spieval sám so svojou gitarou. A vnášal na pódium pokoj a istotu. Bol iný, ako ostatní speváci. Menej spontánny navonok - no o to citlivejší, citovejší a aj temperamentnejší vnútorne. A navyše - spieval vlastné piesne, ktorých texty sa tiež odlišovali od bežných textov romských pesničkárov.

Bol už podvečer, keď som, bez ohlásenia, zazvonila pri dverách jeho bytu. Prijal ma s takou samozrejmosťou, až som mala pocit, že už-už povie: - Práve som vás čakal.- No on iba vystrel ruky a s gracióznosťou, akej sa nedá naučiť, mi pomohol z kožucha. Žena odišla s deťmi na návštevu, stručne okomentoval ticho v príbytku.