V posledných júnových týždňoch „bežala“ na internetových stránkach Romano liloro živá diskusia o príprave a zorganizovaní Parlamentného zhromaždenia Medzinárodnej rómskej únie (IRU). Táto, jedna z najstarších a najrozvetvenejších, rómskych organizácií totiž pracuje na princípe troch zložiek - kopírujúc usporiadanie moci v modernom štáte. Má totiž prezidenta s jeho sekretariátom, kabinet zložený z komisárov pre jednotlivé oblasti (školstvo a vzdelávanie, zdravie, či problematika holocaustu....). Treťou zložkou je Parlament IRU, ktorý sa schádza raz ročne a preberá jednotlivé témy, hlasuje o rozhodnutiach a kontroluje činnosť najvyšších predstaviteľov. Napríklad - aj zásluhou Parlamentu IRU - sa organizácia stala jedným zo zakladateľov Európskeho fóra pre Rómov a Travellerov.
ERIKA GODLOVÁ
- komentár -
Ale vráťme sa k internetovej diskusii. Členmi Parlamentu IRU sú zástupcovia rómskych komunít z jednotlivých štátov Európy i mimo nej. A opäť, tak ako po minulé roky, čítam, aký problém majú títo zástupcovia, aby sa mohli zúčastniť zasadnutia Parlamentu IRU, tentoraz v srbskom Belehrade.
Chýbajú peniaze na dopravu, na víza, na ubytovanie, na stravu počas trvania zasadnutia... Valerij Novoselsky z Izraela zúfalo zháňa 550 USD na letenku do Belehradu, americký zástupca nestihol vybaviť víza, iný zas má peniaze na cestu, no nie na ubytovanie, atď. Ako poznám IRU, napokon aj tak všetci prídu a platiť budú bohatší za chudobnejších, prípadne prispeje aj srbská vláda.
Zaujímavé je, že takto to v IRU funguje minimálne posledných 10 rokov, ak nie aj viac. Teda práve v období boomu všemožných medzinárodných stretnutí o Rómoch, pre Rómov, za Rómov... štedro dotovaných z rozličných zdrojov, odohrávajúcich sa v prepychových hoteloch, stretnutí, na ktoré sa cestovalo prvou triedou letových liniek a kde záverečné recepcie boli viac ako veľkolepé.
Na základe týchto poznatkov sa mi ponúkajú dva závery.
Po prvé, že vedenie IRU nie je schopné účinne postupovať v získavaní finančných prostriedkov na vlastnú činnosť, resp., ak aj nejaké získa, nevyužíva ich efektívnym spôsobom a svojim dlhoročným členom nezabezpečí základné podmienky pre ich prácu v organizácii. Toto je síce pravda, ale iba čiastočne.
Druhou príčinou je problém, ktorý som spomenula už v titulku: rómske versus pro-rómske. IRU je organizácia, ktorá je rómska v tom zmysle, že ju založili samotní Rómovia, jej členmi sú Rómovia a vedenie je taktiež rómske. Teda ako taká sa javí až príliš nacionálne jednofarebne štrukturovaná, s nízkou mierou integrácie nerómskych členov.
A tu je, podľa mňa, kameň úrazu. Hociktorej nerómskej organizácii stačí - ak chce zorganizovať konferenciu o Rómoch - aby pripravila dobrý projekt, štedrý rozpočet a aby pozvala „notorických“ účastníkov z mnohých krajín Európy. Vypočuje si ďakovné tirády rómskych organizácií za poskytnutie možnosti na stretnutie, za úsilie riešiť problémy Rómov, vypočuje si sťažnosti na jedlo, pitie a fajn hotel. Buduje si tak svoju reputáciu hrdinskej pro-rómskej organizácie. Znesie zopár kritických pripomienok a pripraví vyúčtovanie. Život ide ďalej a ďalšia pro-rómska organizácia je na svete a zachraňuje nás. Pred kým? Asi pred nami samými, aby sme si nejako neublížili prílišnou zodpovednosťou. Ak by totiž takúto finančnú podporu získala primárne rómska organizácia, mohlo by sa – podľa donorov a majoritných spoločností - totiž stať toto:
- Rómovia nemajú kapacity na takúto náročnú organizáciu medzinárodného stretnutia a organizačné problémy by boli neúnosné.
- Finančné prostriedky by ľahko mohli byť zneužité na osobné obohatenie sa organizátorov.
- Mohla by vzniknúť nacionalistická organizácia, ktorá by podnecovala nepokoj v Európe, čo fakt nikto nepotrebuje, na to už predsa máme Kurdov, Turkov a ďalších prisťahovalcov.
Čo by asi robili pro-rómske organizácie našich dobrodincov, keby prišli o možnosť poskytovať nám všetky príležitosti na realizáciu nimi vopred stanovených cieľov?
Na záver možno trošku zjednoduším veci, ale nedá mi.
Ak ste Róm a silou-mocou chcete pracovať pre vlastný národ, nemáte inú možnosť, len urobiť to svojpomocne a v rámci svojich ľudských a profesionálnych možností. Väčšinou budete pre zvyšok sveta trocha čudný, nedôveryhodný, prípadne príliš radikálne zmýšľajúci človek, ktorý nevie pracovať v kolektíve a robí iba problémy. To isté sa dá aplikovať aj na primárne rómsku organizáciu, s výnimkou kultúrnych organizácií, ktoré sa výlučne zaoberajú festivalmi rómskej kultúry.
Ak ste nerómsky pro-Róm, ste takmer národný hrdina, ktorý zanechá pohodlie civilizácie a obetuje sa v prospech zaostalých Rómov. Väčšinou ste dôveryhodný, spolupracujúci, administratívne a účtovnícky zdatný a ste za integráciu.
Samozrejme, moje tvrdenia a závery nemyslím absolútne, pretože na jednej aj na druhej strane existujú početné výnimky, ľudia, ktorí skutočne prekročili svoj tieň a bez ktorých by sme dnes neboli tam, kde sme.
A hnevá ma aj IRU, že sa nedokáže konečne vzoprieť patriarchálnemu spôsobu existencie a hrdo sa pozrieť súčasnosti do očí. Ešte vždy je čas posunúť sa tým správnym smerom a vyhnúť sa podobným problémom. Možno už pri budúcoročnom parlamentnom zasadnutí.
Text bol zverejnený v čísle 703-707/2005
