„Čo spája nás, všetkých Romov na svete? A čo spája nás, anglických Romov, s vami, slovenskými Romami? Spoločnú máme len históriu a Srdce. Srdce preto, lebo sme všetci toho strašne veľa stratili. Ešte pred 500 rokmi nás mohli obesiť hoci len za to, že sme hovorili po romsky. Od vás, ostatných našich bratov a sestier, nás oddelila aj skutočnosť, že žijeme na ostrove - a tak sme mohli mať s vami len veľmi málo kontaktov. Vlastne nijaké. Ale tento fakt má dve stránky. Z jedného hľadiska možno povedať, že prerušením kontaktov s vami sme stratili veľa - no zároveň sme si veľa z toho, čo je naše pôvodné - starodávne romské - zachovali. Striktne sme sa pridŕžali našich romských zásad, zákonov a tradícií. Zachovali sme si aj niektoré pradávne slová, ktoré zas stratili Romovia v Európe.

A predsa nám gadžovia v Anglicku dali prezývku "špinavý Cigán" - aj keď napríklad pri príprave našich jedál je neopodstatnená, pretože práve v tejto oblasti sme čistejší ako iní.

Ale máme sa čo učiť. Aj od vás. Napríklad tance, hudbu, spev, piesne... Tanec našich, anglických Romov, je celkom iný, ako váš... U nás sa nenosia také mäkké čižmy ako u vás, a tak sa náš tanec približuje väčšmi k tancu španielskych Romov. A aj to viac v rytme, nie v celom pohybe. U vás, na Slovensku som takýto rytmus počul len veľmi zriedka. No zato v Maďarsku som videl predstavenie maďarských Romov a veľmi ma potešilo, keď som videl, že pohyby nôh tamojších tanečníkov sú takmer rovnaké, aké máme my, v Anglicku. U nás je celkom bežné, že si naši Romovia pri práci - napríklad pri oberaní čerešní v nejakom sade - položia bočnicu z voza na zem a na nej vydupkávajú práve ten rytmus, ktorý spája všetkých Romov na celom svete.

Žiaľ, romská hudba v Anglicku už vymiera. A nová romská hudba sa netvorí. Boli sme tak dlho od vás, ostatných našich bratov a sestier, oddelení a tak veľmi sme boli utláčaní, že keď sme chceli prežiť, museli sme si osvojiť predovšetkým reč zeme, v ktorej sme žili. A tak sa naša stará romčina začala veľmi silne viazať na angličtinu, do našej rodnej reči začali vstupovať anglické výrazy a anglická gramatika. Preto sme stratili veľmi veľa romských výrazov a aj piesní...

No vy, slovenskí Romovia, ste si svoj - náš - jazyk zachovali a zachovali ste si aj veľké bohatstvo romských tradícií a hudobného umenia. Aj keď sa veľmi ťažko dorozumievame našou romčinou - lebo vy v nej máte slovenskú gramatiku a ja zas anglickú - cítim, že používate veľa starých romských slov. Nezabudnite na ne. A chráňte si svoj jazyk. Opatrujte a rozvíjajte ho nielen pre seba a svoje deti, ale aj pre nás, anglických Romov a pre Romov celého sveta.

Videl som predstavenie divadla slovenských Romov - ROMATHANU - v Rakúsku a mal som slzy v očiach. Bol som dojatý toľkou krásou romského jazyka, romskej hudby, piesní, romských kostýmov a najmä prítomnosťou toľkých mojich bratov a sestier. Sálal z nich cit pre krásu a umenie. Bol som dojatý aj ich dôstojným postavením umelcov.

Priznávam sa vám, že som už veľmi unavený zo všetkých tých Romov, ktorí sa ustavične pýšia svojou pravosťou - svojím romstvom - keď všetci veľmi dobre vieme, čo všetko sme my všetci - Romovia celého sveta stratili. Je najvyšší čas, aby náš romský národ poskladal do jedného nádherného celku všetko, čo nám zostalo z našich tradícií, zvykov, kultúry, slov, z jazyka. Keď budeme zbierať trosky a čriepky spoločne, zachováme svetu, čo sme ešte nestratili.

Veď si len predstavte romský národ! Žijeme roztrúsení po celom svete. Predstavme si z nich hoci len jeden milión. Povedzme, že každý má len jednu korunu! No spolu je to už milión korún. A nás je oveľa viac, ako milión. A to je práve to, čo máme - keby sme poskladali tie jednotlivé drobné korunky roztrúsené po svete, zistíme, sme bohatší ako ktokoľvek iný, bohatší ako iné národy.

Aj preto nosím na klope môjho kabáta pripnuté malým hnedým trojuholníkom tri stužky. Jedna je modrej farby - symbolizuje našu večnú púť a nad ňou nedozierne nebo. Zelená je zem pokrytá trávou, je to náš domov. A červená symbolizuje tie prúdy krvi, ktoré sme my, Romovia, po stáročia preliali, ale aj radosť, ktorú sme pod šírym nebom a na zelenej tráve prežili. A malý hnedý trojuholník? Je znakom Romov, ktorí trpeli v koncentračných táboroch, v ktorých sme počas druhej svetovej vojny stratili 1 500 000 svojich druhov.

Každý jeden z nás je povinný starať sa o to a urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa už nikdy nemohlo a nesmelo zopakovať znamenie trojuholníka!

Vy všetci, čo ste mladí, vy to môžete dokázať, pretože život máte pred sebou! Ale my starší sme tu aj na to, aby sme sa pozerali aj dozadu - do minulosti. Aj preto, aby sme vám odovzdali naše skúsenosti, aby ste mali aj našu "pamäť". A aby ste pochopili, prečo máte chrániť našu romskú kultúru.“

 

Text zverejnený v čísle 95 / 1993