Keď sa mladučký Elemír Szászi prisťahoval s matkou z východného Slovenska do Prahy, ani na um mu nezišlo, že by neskôr mohol ako spevák účinkovať na súťažiach ľudovej tvorivosti a predstúpiť ako spevák - sólista pred romskú cimbalovú kapelu. Tým menej pred rozhlasový mikrofón.
A tak sa aj stalo. Nemal ani pätnásť rokov, keď ho libenské divadlo S. K. Neumanna (teraz divadlo Pod Palmovkou) získalo pre menšiu rolu v divadelnej hre "Jánošík". Kde je raz cimbal, husle a basa, nemôže chýbať ani Rom. Elemír Szászi vyhrával na husliach, spieval a tancoval svoje rodné romské. Kučeravý chlapec so zubami sťa perly sa po niekoľko týždňov vypredanému hľadisku divadla veľmi páčil. Účinkoval spolu s niekoľkými romskými priateľmi. Osviežujúca mozaika, obohatená i fragmentom prejavu azda prvej romskej povojnovej kultúrnej činnosti na území hlavného mesta Československa.
Pre Elemira Szásziho to bol krst, prvé umelecké kroky do umenia. Aj si bol toho vedomý. Do zlepšovania speváckeho, či tanečného prejavu sa pustil so zápalom. Presnejšie, do prirodzeného nadania stať sa umelcom - samoukom. Škoda, že ponuku z kultúrnych miest študovať spev nebral vážne. Uskromnil sa s členstvom (spevák - sólista) v romskom amatérskom cimbalovom súbore Kriváň pri ZK České lodenice, kde pracoval ako natierač, potom pri ZK AVIA Praha - Letňany. So spomenutým cimbalovým súborom naspieval na magnetofónový pás nejednu romskú ľudovú pesničku. Prirodzene, pre pražský rozhlas, a aj pre iných záujemcov. V súťažiach ľudovej umeleckej tvorivosti sa so súborom Kriváň zapísal zlatými písmenami. O dobré výsledky cimbalovky a o jeho dobré meno sa zaslúžil aj on.
Elemir Szászi sa z divadelného javiska dostal aj pred filmovú kameru. A to vo filme "Môj priateľ Fabián." Ústrednou melódiou filmu bola romská pesnička "Soven čhave, soven" (Spite, deti, spite). Elemir ju za sprievodu filmového orchestra a hry husľového virtuóza Kawacsiuka zaspieval v životnej forme.
Elemir vyrástol z chlapčenských nohavíc. Stal sa z neho švárny, reprezentatívny romský mládenec. Romská pospolitosť mohla byť na takého mladého muža hrdá. Po menšej prestávke ho návštevníci kina mohli vidieť v ďalšom českom filme "Strieborný vietor." Pamätáte sa v tomto filme na scénku dvoch pouličných chlapcov-spevákov? Podistým sa vám páčila ich talianska pesnička. Chlapec - spevák, čo obsluhoval verklik, bol Elemír Szászi.
Neskôr sme ho mohli vidieť vo filme "Labakan" ako krajčírskeho učňa pri majstrovi Mustafovi. Tentoraz nespieval taliansku, či romsku pesničku, ale obyčajnú krajčírsku.
Elemír dozrieval aj pre film. No najlepšie sa cítil pred romskou cimbalovou kapelou Kriváň ako spevák a tanečník. Žiaľ, píše sa rok 1992 a ostareli aj romskí ľudoví umelci - samoukovia. Nech je už Elemir Szászi kdekoľvek, Želám mu do ďalšieho života veľa zdravia a úspechov.
Text bol zverejnený v čísle 52-53/1992
