Ďalšie novinky

„Muzeum romské kultury“ v Brne malo svoju prvú vernisáž (31.7. – 13.9.1992). Kto pozná, lepšie porozumie

Posledný júlový deň. Ortuť v teplomeri sa šplhá k rekordnej cifre. Skromne odhadujem takých tridsať stupňov v tieni. Na námestí Slobody v Brne vyhráva ľudová hudba z ktorejsi rozvojovej krajiny, ich manažér pohotovo predáva kazety s vlastnou hudobnou produkciou za neuveriteľných stopäťdesiat korún...

Keď sa šuster drží kopyta

Situácia so zamestnanosťou sa dnes zo dňa na deň zhoršuje. Nie raz neostáva iné, ako - podpora. Ale, načo tajiť mnohým taký stav vyhovuje. Nerobiť, a predsa dostať čo-to na živobytie. No ten, kto chce- vie sa poctivo uživiť aj dnes.

Rómsky primáš z Kokavy

"Narodil som sa s husľami pri uchu. Už v kolíske som počul ich plač i smiech. Rezký potôčik hudby som sal spolu s materským mliekom..." Ondrej Radič, známy rómsky primáš ľudovej hudby z Kokavy nad Rimavicou.

"Môj starý otec vyhrával nóbl spoločnosti nielen v Budapešti, no i vo Viedni, či Berlíne. Dožil sa osem desiatky. I otec, nepatrí sa to možno ani spomínať, si pred smrťou pýtal husle. Hral, kým mu slák nevypadol z ruky. Ale to už bolo strašne dávno. Veď už aj ja mám šesťdesiatpäť preč."

Chodníčky Ivany Ferencovej / Dromora la Ivana Ferencovakere

Keď mala Ivanka tri a pol roka, ešte netušila, že sa raz stane "Čarinou". Jej pekný hlások objavila učiteľka materskej škôlky. Prvé vystúpenie Ivanka venovala mamám na ich veľký deň. V škole už mala vážnejšie povinnosti. Napriek tomu svoj talent rozvíjala ďalej vďaka učiteľke, ktorá s ňou nacvičovala rusínske pesničky. Už ako druháčka vyhrala prvé miesto v okresnej súťaži v Bardejove. Prvé a druhé miesta v súťažiach sa jej hrnuli každý rok. Zdalo by sa, že Ivana môže kráčať čerstvo vyšliapanom chodníčku talentovanej speváčky. Kto by o tom pochyboval, keď s učiteľkou Annou Petríkovou zakladala v rodnej dedine Šarišské Čierne súbor Čarnicu? Kto by vôbec mohol o tom pochybovať, keď Ivana začala skladať aj svoje prvé pesničky?

Svetový výrobca citár z Veľkých Úľan je „náš“

Na minuloročnej letnej výstave romských remesiel a umenia vo Veľkých Úľanoch v Galantskom okrese sme sa stretli s viacerými romskými ľudovými umelcami - rezbármi, kováčmi, maliarmi, výšivkármi, ktorí sa prezentovali pred verejnosťou svojou zručnosťou I fortieľom. Nechýbali samozrejme ani výrobcovia hudobných nástrojov, medzi nimi aj ľudový výrobca citár, pán Ladislav Tanko.